„Budhizmus je cesta zmierenia sa so sebou samým.“
Vznik: 6. - 5. storočie pred n.l.
Odhadovaný počet stúpencov: 360 miliónov
Rozšírenie: celý svet, prevažne Tibet, Nepál, Mongolsko, Čína, Japonsko, Srí Lanka a juhovýchodná Ázia (oficiálne náboženstvo v Thajsku a Bhutáne)
Odhadovaný počet stúpencov: 360 miliónov
Rozšírenie: celý svet, prevažne Tibet, Nepál, Mongolsko, Čína, Japonsko, Srí Lanka a juhovýchodná Ázia (oficiálne náboženstvo v Thajsku a Bhutáne)
náboženstvo bez bohov
sám Budha nie je boh, ale osvietený človek
viera v znovuvtelenie (reinkarnáciu)
sám Budha nie je boh, ale osvietený človek
viera v znovuvtelenie (reinkarnáciu)
Budhizmus je jedno z hlavných náboženstiev vo svete, čo sa týka počtu prívržencov, geografickej distribúcii a sociálno-kulturologického vplyvu. Aj keď je najviac zastúpené na východe, predsa sa stáva populárnym a vplyvným náboženstvom aj na západe. Je to osobitné náboženstvo s vlastnými pravidlami, ale tiež má mnoho podobného s hinduizmom (obe náboženstvá učia o Karme – etika príčiny a následku), Májami (iluzorná príroda sveta) a Samsarou (cyklus reinkarnácie). Budhisti veria, že konečný cieľ v živote je dosiahnuť osvietenie...nirvánu,,,,
Zakladateľ budhizmu, Siddhartha Guatama sa narodil v kráľovskej rodine v Indii okolo 600 roku p.n.l.Od detstva ho obklopovalo bohatstvo, krása a dostalo sa mu to najlepšie vzdelanie. Texty ho popisujú ako vysokého, silného a modrookého muža. Keď vo veku 29 rokov po prvý krát opustil palác, stretol starca, chorého a mŕtveho človeka, skúsenosti, ktoré dovtedy nepoznal. Uvedomil si vtedy, že nič nie je trvalé a opustil palác, aby meditoval v horách a lesoch severnej Indie. Po dlhom hľadaní trvalých hodnôt rozpoznal v hlbokej meditácii prirodzenosť mysle a dosiahol osvietenie.
Čo to vlastne Gautama objavil alebo skúsil? Osvietenie je „stredná cesta“, ktorá nespočíva v prepychovosti alebo v seba-odumieraní. On vlastne odhalil to, čo sa neskôr stalo známym ako „Štyri šľachetné pravdy“:
1. žiť pre utrpenie (Dukha),
2. utrpenie je následok žiadosti (Tanha alebo „pripojenie“), 3. utrpenie sa môže eliminovať, keď sa eliminujú všetky pripojenia,
4. toto sa dosiahne, keď sa nasleduje cesta s ôsmimi krokmi.
1. žiť pre utrpenie (Dukha),
2. utrpenie je následok žiadosti (Tanha alebo „pripojenie“), 3. utrpenie sa môže eliminovať, keď sa eliminujú všetky pripojenia,
4. toto sa dosiahne, keď sa nasleduje cesta s ôsmimi krokmi.
Táto cesta spočíva z:
1. zrak,
2. zámer,
3. hovor,
4. skutky,
5. spôsob života (stať sa mníchom),
6. námaha (správne usmerňovať svoju energiu),
7. meditácia,
8. koncentrácia.
Učenie Buddhu je zhrnuté do Tripitaky alebo „tri koše“.
Za týmto charakteristickým učením stoja učenia podobné hinduizmu, zvlášť reinkarnácia, karma,.
Budhizmus tiež ponúka teológiu božstiev a vyvýšených bytostí. Ale podobne ako hinduizmus, budhizmus nemôžno chápať iba ako vysvetlenie Boha. Niektoré prúdy v budhizme by sa mohli nazvať celkom ateistické, kým iné sú panteistické a tiež existujú i teistické, ako je čistý budhizmus. Klasický budhizmus sa nevyjadruje ohľadom zvrchovanej bytosti a preto sa považuje za ateistický.
1. zrak,
2. zámer,
3. hovor,
4. skutky,
5. spôsob života (stať sa mníchom),
6. námaha (správne usmerňovať svoju energiu),
7. meditácia,
8. koncentrácia.
Učenie Buddhu je zhrnuté do Tripitaky alebo „tri koše“.
Za týmto charakteristickým učením stoja učenia podobné hinduizmu, zvlášť reinkarnácia, karma,.
Budhizmus tiež ponúka teológiu božstiev a vyvýšených bytostí. Ale podobne ako hinduizmus, budhizmus nemôžno chápať iba ako vysvetlenie Boha. Niektoré prúdy v budhizme by sa mohli nazvať celkom ateistické, kým iné sú panteistické a tiež existujú i teistické, ako je čistý budhizmus. Klasický budhizmus sa nevyjadruje ohľadom zvrchovanej bytosti a preto sa považuje za ateistický.
Naša myseľ je ako pohár čistej vody. Ak do vody pridáte soľ, stane sa slanou; ak pridáte cukor, stane sa sladkou; ak pridáte výkaly, budú z nej splašky. Voda je však pôvodne čistá. Žiadne myslenie, čistá myseľ. Čistá myseľ, žiadny problém.
zenový majster Seung Sahn
zenový majster Seung Sahn
Dnes je budhizmus rozmanitý. Zhruba ho môžeme rozdeliť do dvoch kategórií. Je to Theravada (malá loď) a Mahayana (veľká loď). Theravada je kláštorná forma, ktorá zabezpečuje osvietenie a nirvánu pre mníchov, kým Mahayana umožňuje tento cieľ dosiahnuť i laikom. V týchto kategóriach nachádzame rôzne vetvy. Takže, ak niekto chce pochopiť budhizmus, je dôležité, aby vedel, že nestačí chápať iba klasický budhizmus.Buddha seba nikdy nepovažoval za boha alebo za nejakú vyvýšenú bytosť. Seba predstavoval ako „usmerňovateľa“ pre ostatných. Až po svojej smrti bol povýšený za boha, ale iba jedna časť budhistov ho tak uznáva, kým iná časť nie.
V čase keď Guatama zomrel, budhizmus mal veľký vplyv v Indii; tristo rokov neskôr sa budhizmus rozšíril po celej Ázii. Knihy o Buddhovi boli písané okolo 400 rokov po jeho smrti.
V čase keď Guatama zomrel, budhizmus mal veľký vplyv v Indii; tristo rokov neskôr sa budhizmus rozšíril po celej Ázii. Knihy o Buddhovi boli písané okolo 400 rokov po jeho smrti.
Ľudská púť: "Prichádzať s prázdnymi rukami, odchádzať s prázdnymi rukami – to je ľudské. Keď si sa narodil, odkiaľ si prišiel? Keď zomrieš, kam pôjdeš? Život je ako letiaci oblak, ktorý sa zjavuje. Smrť je ako letiaci oblak, ktorý sa stráca. Letiaci oblak však sám o sebe pôvodne neexistuje. Život a smrť, príchod i odchod sú tiež takéto. Ale je tu jedna vec, ktorá vždy zostáva čistá. Je čistá a jasná, nezávislá na živote a smrti. Čo je teda tou jednou čistou a jasnou vecou?"
V budhizme sa hriech ignoruje. Aj keď sa hriech chápe ako „mravná chyba. Karma sa chápe ako prírodná rovnováha a nie je osobne zodpovedná. Takže môžeme povedať, že na základe budhizmu, naša chyba nie je mravný problém, pretože to nie je osobná chyba, ale neosobné prestúpenie. Následky takého chápania sú katastrofálne. Pre budhistov je hriech iba omyl a nie prestúpenie voči prirodzenosti Boha. Takéto chápanie hriechu stojí oproti tomu, čo mravný človek chápe v jeho vzťahu so Svätým Bohom (Rimanom 1-2).
Na základe toho, že budhizmus chápe hriech ako neosobnú chybu, môžeme povedať, že sa tu rozchádza s kresťanstvom. Biblia hovorí, že hriech má následky na večnosť. V budhizme neexistuje potreba človeka za Spasiteľom.
Na základe toho, že budhizmus chápe hriech ako neosobnú chybu, môžeme povedať, že sa tu rozchádza s kresťanstvom. Biblia hovorí, že hriech má následky na večnosť. V budhizme neexistuje potreba človeka za Spasiteľom.
Pre kresťanov je Ježiš jediný spôsob ako sa zachrániť z večnej smrti. Pre budhistov je to iba etický spôsob života a meditovanie s očakávaním, že sa dosiahne osvietenie alebo nirvána. Je pravdepodobné, že každá osoba bude musieť prejsť cez viacero reinkarnácií, aby si odplatila karmický dlh. Pre opravdivých nasledovníkov budhizmu, náboženstvo je filozofia mravnosti a etiky zabalená do života sebaovládania.
V budhizme je realita neosobná a bezvzťahová; takže je bez lásky. Nielenže je Boh iluzórny, ale považovaním hriechu ako nemorálnej chyby sa kompletná hmotná realita odmieta, kde my sami seba zapierame. Ja sám sa stávam ilúziou.
V budhizme je realita neosobná a bezvzťahová; takže je bez lásky. Nielenže je Boh iluzórny, ale považovaním hriechu ako nemorálnej chyby sa kompletná hmotná realita odmieta, kde my sami seba zapierame. Ja sám sa stávam ilúziou.
Keď sa pýtajú budhistov, ako vznikol svet alebo kto ho stvoril, hovoria, že Budha zostal mlčať, lebo neexistuje ani počiatok ani koniec. Napriek tomu, existuje nekonečný cyklus rodenia sa a umierania.
Kladie sa otázka, aká Bytosť by stvorila človeka, aby žil v bolesti a trápeniach a potom aby opakovane zomieral.
Tak sa dostaneme do bodu, kde sa budeme pýtať, prečo sa vôbec trápiť?Budhizmus učí, že Nirvána je ten najvyšší bod, ktorý človek môže dosiahnuť a dosahuje sa individuálnym spôsobom. Nirvána popiera racionálne vysvetlenie alebo logické poradie a preto sa nemôže naučiť, môže sa iba dosiahnuť alebo nie
Kladie sa otázka, aká Bytosť by stvorila človeka, aby žil v bolesti a trápeniach a potom aby opakovane zomieral.
Tak sa dostaneme do bodu, kde sa budeme pýtať, prečo sa vôbec trápiť?Budhizmus učí, že Nirvána je ten najvyšší bod, ktorý človek môže dosiahnuť a dosahuje sa individuálnym spôsobom. Nirvána popiera racionálne vysvetlenie alebo logické poradie a preto sa nemôže naučiť, môže sa iba dosiahnuť alebo nie
Ježišovo učenie o nebi bolo celkom jasné. On nás učil, že naše hmotné telá zomrú, ale náš duch bude zjednotený s Ním v nebi (Marek 12:25).
Budha učí, že človek nemá svoju osobnú dušu, lebo je to sebeckosť a ilúzia. Budhisti neveria v milostivého Otca v nebesiach, ktorý poslal svojho Syna, aby zomrel za naše duše, za naše spasenie, aby nám zaobstaral cestu do Jeho slávy.
Budha učí, že človek nemá svoju osobnú dušu, lebo je to sebeckosť a ilúzia. Budhisti neveria v milostivého Otca v nebesiach, ktorý poslal svojho Syna, aby zomrel za naše duše, za naše spasenie, aby nám zaobstaral cestu do Jeho slávy.
Reklamy na stránke nedokázem ovplyvniť...sorry!!!
Zdroj: okrem vlastných materiálov je zdrojom moja mailová schránka, kde dostávam rôzne materiály od priateľov, ak by sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a zjednám nápravu.ďakujem!!!