Irena Sendler

Irena Sendlerowa sa narodila v roku 1910 v hlavnom meste Poľska – Varšave. Na Varšavskej univerzite študovala učiteľstvo, no štúdium nikdy nedokončila. Prišla totiž druhá svetová vojna, ktorá všetko zmenila. Osudom Ireny sa nestalo vzdelávať, ale zachraňovať životy. Jej prvým pamätným krokom bolo, keď na Varšavskom magistráte, kde v roku 1939 pracovala, sfalšovala dokumenty a pomohla tak takmer 3000 židovským rodinám, aby naďalej dostávali sociálne dávky, ktoré im nacisti po vpáde do Poľska odobrali. To bol však len začiatok.

V roku 1940 zriadili nacisti vo Varšave najväčšie židovské geto v celej Európe. Na plochu 2,6 km² bolo násilne nasťahovaných asi 450-tisíc Židov. Irena Sedlerowa začala robiť všetko pre to, aby týmto ľuďom pomohla. Začalo to donáškou potravín a liekov (v gete zúrila epidémia týfusu). V roku 1942, keď sa Irena stala vedúcou detského oddelenia Żegoty (podzemná organizácia poľskej exilovej vlády na pomoc Židom), začala zachraňovať detské životy. Irena Sedlerowa začala organizovať a sama sa i podieľať na „pašovaní“ židovských detí za múry Varšavského geta. Mala k tomu svôj dôvod. Irena vedela o plánoch nacistov so židmi. Na dne tašky s náradím vynášala deti z ghetta, v zadnej časti svojho náklaďáku mala miesto pre staršie deti.Tam tiež vozila psa, kterého vycvičila štěkať, keď auto prechádzalo branou. Vojáci to nechceli riešiť a tiež štekot mohol zamaskovat zvuky, ktoré deti mohli prípadne vydávať.
V roku 1942 už bolo všetkým jasné, že Židov, žijúcich vo Varšavskom gete, čaká skôr či neskôr takmer istá smrť. Irena sa preto rozhodla, že z tohto pekla zachráni čo najviac detí. Behom druhej svetovej vojny Irena získala povolenie k práci ve Varšavském getu ako inštalatérka/svárečkaSo svojimi spolupracovníkmi zo Żegoty židovské deti doslova pašovali cez múry geta. Pod sedatívami ich prevážali v sanitkách – ukryté v rakvách ako obete týfusu, vyvážali ich skryté v odpadkoch, viedli ich kanálmi či podzemnými tunelmi a tie najmenšie dokonca vo vypchatých vreciach prehadzovali priamo cez múry geta.
Týmito spôsobmi dokázali dostať z Varšavského geta viac ako 2500 židovský detí. Irena Sedlerowa pritom „vlastnoručne“ cez jeho múry dostala na slobodu viac ako 400. To všetko trvalo len do roku 1943, kedy Irenu Sedlerowu dostalo gestapo. Nacisti dobre vedeli, že práve ona stojí na čele hnutia, ktoré z geta „unáša“ židovské deti. Irenu Sedlerowu najskôr dlho vypočúvali a drasticky mučili. Nacistom však neprezradila ani slovo, a tak ju odsúdili na smrť. Len pár hodín pred jej popravou sa však organizácii Żegota podarilo podplatiť jedného z dozorcov a Sedlerowa len o chlp unikla smrti zastrelením.

Irena Sedlerowa si slobodu nemohla užiť ani po skončení vojny. Kvôli členstvu v Żegote a účasti na Varšavskom povstaní bola „prenasledovaná“ i v komunistickom režime. Jej deti sa preto nikdy nedostali ani na vysokú školu. Irena Sedlerowa bola „nepriateľkou“ režimu. Až po páde komunizmu si svet uvedomil, čo táto žena vlastne dokázala. Stála za záchranou viac ako 2500 židovských detí, z ktorých viac ako 700 žilo ešte i v roku 2008, kedy Irena Sedlerowa umiera vo veku 98 rokov na zápal pľúc.