znamená „podriadenie sa“ alebo „odovzdanie sa“ Bohu a je odvodené od slovného základu „silm“, resp. „salám“, čo znamená „mier“. V náboženskom zmysle slova, islam znamená „úplné odovzdanie sa do vôle Božej a podrobenie sa Jeho prikázaniam“.
Náboženstvo islam bolo založené v 7. storočí nášho letopočtu. Založil ho človek menom Muhamed. On hovoril, že ho navštívil anjel Gabriel. Počas týchto anjelských návštev, ktoré trvali 23 roky (kým Muhamed nezomrel), bolo mu zjavené slovo Božie (slovo boha Alaha). Tieto zjavenia tvoria moslimskú svätú knihu Qur´an. Islam učí, že je Kurán posledné zjavenie boha Alaha.
druhé najrozšírenejšie náboženstvo na svete- 1,25 miliardy ľudí
Islam alebo islám, iné názvy: moslimstvo, mohamedánstvo je najmladšie monoteistické náboženstvo rozšírené po celom svete. Vyznavač islamu sa volá moslim.
Náboženstvo bolo ovplyvnené judaizmom (židovským náboženstvom) a kresťanstvom, s ktorými zdieľa väčšinu prorokov a vyznáva toho istého Boha.Islam je rozšírený hlavne v arabských, afrických a juhoázijských krajinách, hoci najviac moslimov – asi 200 miliónov – žije v Indonézii. Podľa islamského práva šaría hrozí za odklon od islamu trest smrti.
Islam alebo islám, iné názvy: moslimstvo, mohamedánstvo je najmladšie monoteistické náboženstvo rozšírené po celom svete. Vyznavač islamu sa volá moslim.
Náboženstvo bolo ovplyvnené judaizmom (židovským náboženstvom) a kresťanstvom, s ktorými zdieľa väčšinu prorokov a vyznáva toho istého Boha.Islam je rozšírený hlavne v arabských, afrických a juhoázijských krajinách, hoci najviac moslimov – asi 200 miliónov – žije v Indonézii. Podľa islamského práva šaría hrozí za odklon od islamu trest smrti.
V Arábii vládol na začiatku 7. storočia
duchovný neporiadok a ľahostajnosť k tradičným arabským hodnotám.[chýba zdroj] Kresťania a Židia poukazovali často na to, že Arabi sú na okraji civilizovaného sveta a „Boh s nimi asi nepočíta“, keďže im neposlal ešte žiadne posvätné písma alebo proroka.
Strediskom polyteistického náboženstva juhoarabských a stredoarabských nomádskych púštnych kmeňov bolo centrum strategického mesta Mekka. V tomto centre sa nachádza čierny kameň, najpravdepodobnejšie meteorit, ktorého história siaha do 7. storočia. Nachádza sa v mramorovanej kockovitej stavbe čiernej farby a v predislamskej ére slúžil ako miesto uctievania viacerých mytologických božstiev – a to najmä Alláha, ktorý bol na čele arabského mytologického panteónu.
V podstate v predislamskej ére nejestvovala tradícia, ktorá by vznik tejto svätyne nazvanej Kába vysvetľovala. V rámci hodnôt arabskej spoločnosti však mala kultúrna kontinuita zásadný význam, preto uctievanie Bohov Kábe bolo pre Arabov aj v predislamskej ére mimoriadne dôležité. Dokonca sa počas pútí muselo dať pokoj zbraniam a nesmelo sa na pútnikov na posvätnej pôde útočiť, a to aj keby pochádzali z nepriateľského arabského kmeňa – nepriateľského voči kmeňu vládnucemu v Mekke.
Strediskom polyteistického náboženstva juhoarabských a stredoarabských nomádskych púštnych kmeňov bolo centrum strategického mesta Mekka. V tomto centre sa nachádza čierny kameň, najpravdepodobnejšie meteorit, ktorého história siaha do 7. storočia. Nachádza sa v mramorovanej kockovitej stavbe čiernej farby a v predislamskej ére slúžil ako miesto uctievania viacerých mytologických božstiev – a to najmä Alláha, ktorý bol na čele arabského mytologického panteónu.
V podstate v predislamskej ére nejestvovala tradícia, ktorá by vznik tejto svätyne nazvanej Kába vysvetľovala. V rámci hodnôt arabskej spoločnosti však mala kultúrna kontinuita zásadný význam, preto uctievanie Bohov Kábe bolo pre Arabov aj v predislamskej ére mimoriadne dôležité. Dokonca sa počas pútí muselo dať pokoj zbraniam a nesmelo sa na pútnikov na posvätnej pôde útočiť, a to aj keby pochádzali z nepriateľského arabského kmeňa – nepriateľského voči kmeňu vládnucemu v Mekke.
Púť ku Kábe, zvaná „hadždž“, sa konala každoročne ešte pred vystúpením Mohameda, no až Mohamed dal Kábe ústredný náboženský význam a založil tradíciu, ktorá by okolnosti vzniku a pôvodu čierneho meteoritu a celej kockovitej stavby vysvetľovala. V rámci púte „hadždž“ pútnici sedemkrát podľa pohybu Slnka obchádzali okolo svätyne a bozkávali čierny kameň. To, že ide o meteorit, naznačuje súvis s nebeským, nadpozemským svetom, odkiaľ mal spadnúť, takže sa Kába stala miestom spojenia pozemského sveta s nadpozemským a nadobudla u Arabov špecifický kultový význam.
Predpoklady pre šírenie islamu
1. Bratovražedné vojny a štvanice medzi jednotlivými arabskými kmeňmi spôsobili za niekoľko desaťročí po páde posledného spoločného arabského politického útvaru takmer úplnú devastáciu Arabského polostrova a viedla k morálnemu a ku kultúrnemu úpadku arabského obyvateľstva. Riešením bolo volanie po zjednotení Arabov do jedného politického bloku pod vládou jedného panovníka.
2. Niektoré arabské kmene boli bohaté, niektoré veľmi chudobné, pretože geografické podmienky Arabského polostrova (pustatiny, púšte a suché pohoria) pôsobili ako negatívny faktor na sociálne prerozdelenie bohatstva. Inými slovami – medzi Arabmi pretrvávala veľká sociálna nespravodlivosť a chudoba. Riešením bolo volanie po sociálnom zrovnoprávnení všetkých Arabov, spravodlivé prerozdelenie bohatstva a pomoc slabým a chudobným arabským kmeňom alebo konkrétnym rodinám v rámci toho-ktorého kmeňa.
3. Tretím predpokladom pre šírenie nového náboženstva bola všeobecná kríza arabských mytologických a pohanských kultov. Arabi ako semitský národ mali v hodnotovom bohatstve svojich kmeňov tradíciu veriť v jediného Boha, ale politická kríza a sociálna nespravodlivosť spôsobili rozvoj pokryteckého obchodu s mytologickými božstvami a ich symbolmi. Tie prenikli aj do svätyne Ka´ba. Takéto kulty boli nehodnoverné a nemohli obstáť pred politickým programom zoroastrizmu susednej Perzskej ríše alebo ortodoxného kresťanstva susednej Byzantskej ríše.
2. Niektoré arabské kmene boli bohaté, niektoré veľmi chudobné, pretože geografické podmienky Arabského polostrova (pustatiny, púšte a suché pohoria) pôsobili ako negatívny faktor na sociálne prerozdelenie bohatstva. Inými slovami – medzi Arabmi pretrvávala veľká sociálna nespravodlivosť a chudoba. Riešením bolo volanie po sociálnom zrovnoprávnení všetkých Arabov, spravodlivé prerozdelenie bohatstva a pomoc slabým a chudobným arabským kmeňom alebo konkrétnym rodinám v rámci toho-ktorého kmeňa.
3. Tretím predpokladom pre šírenie nového náboženstva bola všeobecná kríza arabských mytologických a pohanských kultov. Arabi ako semitský národ mali v hodnotovom bohatstve svojich kmeňov tradíciu veriť v jediného Boha, ale politická kríza a sociálna nespravodlivosť spôsobili rozvoj pokryteckého obchodu s mytologickými božstvami a ich symbolmi. Tie prenikli aj do svätyne Ka´ba. Takéto kulty boli nehodnoverné a nemohli obstáť pred politickým programom zoroastrizmu susednej Perzskej ríše alebo ortodoxného kresťanstva susednej Byzantskej ríše.
Vystúpenie proroka Mohameda
Podľa islamského učenia v noci dvadsiateho siedmeho mesiaca ramadán roku 610 n. l. sa Mohamed zobudil v prítomnosti hrozivej bytosti (archanjel Gabriel), ktorá ho dusila a nútila nahlas predniesť prvé slová arabského, Bohom zjaveného písma – Koránu.
Mohamed pri zjaveniach anjelov a Boha skutočne veľmi trpel – najmä rôznymi úzkosťami, v ktorých s potom na tvári prednášal a zapisoval Korán. Prvé dva roky Mohamed rozprával o svojich mystických skúsenostiach s anjelmi a Bohom len svojej obľúbenej žene Chadídži a jej bratancovi. Meditoval a premýšľal o zjavených myšlienkach a rozpoznával v nich svoje nové poslanie. Mohamed sa už v skorších obdobiach svojho života (od približne roku 600) stretol na severe Arábie aj s príslušníkmi kresťanských arabských kmeňov, ako i arabských kmeňov vyznávajúcich judaizmus. Tiež sa stretol s kresťanskými mníchmi, ktorí ho priviedli k modlitbe a k záujmu o náboženstvo.
Preto, keď Mohamed dostával svoje vízie a rozpoznával v nich svoje poslanie, nebolo v jeho záujme založiť úplne nové náboženstvo, ale jeho cieľom bolo v prvom rade obrodiť arabskú spoločnosť, obrátiť ju z historicky zastaraných a pokryteckých pohanských kultov a zjednotiť arabské kmene pod vierou v jediného Boha – Alláha (Alláh znamená po arabsky Boh), čím by nielen nadviazal na staré zvyky Arabov, ale by aj kontinuálne nadviazal na judaizmus a kresťanstvo.
Preto, keď Mohamed dostával svoje vízie a rozpoznával v nich svoje poslanie, nebolo v jeho záujme založiť úplne nové náboženstvo, ale jeho cieľom bolo v prvom rade obrodiť arabskú spoločnosť, obrátiť ju z historicky zastaraných a pokryteckých pohanských kultov a zjednotiť arabské kmene pod vierou v jediného Boha – Alláha (Alláh znamená po arabsky Boh), čím by nielen nadviazal na staré zvyky Arabov, ale by aj kontinuálne nadviazal na judaizmus a kresťanstvo.
O dva roky neskôr, čiže v roku 612, Mohamed začal kázať a verejne vystupovať pred ľuďmi. Hovoril, že jestvuje len jeden jediný Boh, ktorý stvoril všetko a na konci vekov bude súdiť ľudstvo.
Strategickým učením Mohameda však bol nielen prísny monoteizmus, ale tiež výzva k úplnému odovzdaniu sa do Božej vôle. Náboženská konfesia, ktorú hlásal Mohamed, sa čoskoro začala prezývať ako islám, čo znamená odovzdanie sa do vôle Alláha.
Čo sa týka vzťahu človeka k Bohu, človek moslim má padať na tvár pred neviditeľným a (prísne) nezobraziteľným Bohom pri rituálnej modlitbe (salát).
Iným prvkom Mohamedovho učenia bol príkaz dávať almužnu chudobným alebo odvádzať náboženskú daň moslimskej komunite (zakát). Mesiac ramadán, v ktorom sa uskutočnili prvé zjavenia Mohamedovi, sa stal posvätným, počas ktorého sa moslim mal postiť a pripomínať si svoju nepatrnosť oproti Alláhovi.
Strategickým učením Mohameda však bol nielen prísny monoteizmus, ale tiež výzva k úplnému odovzdaniu sa do Božej vôle. Náboženská konfesia, ktorú hlásal Mohamed, sa čoskoro začala prezývať ako islám, čo znamená odovzdanie sa do vôle Alláha.
Čo sa týka vzťahu človeka k Bohu, človek moslim má padať na tvár pred neviditeľným a (prísne) nezobraziteľným Bohom pri rituálnej modlitbe (salát).
Iným prvkom Mohamedovho učenia bol príkaz dávať almužnu chudobným alebo odvádzať náboženskú daň moslimskej komunite (zakát). Mesiac ramadán, v ktorom sa uskutočnili prvé zjavenia Mohamedovi, sa stal posvätným, počas ktorého sa moslim mal postiť a pripomínať si svoju nepatrnosť oproti Alláhovi.
Prvá moslimská komunita v Mekke
Bolo dôležité obrodenie arabského národa, a teda nastoliť sociálnu spravodlivosť, obnoviť monoteizmus a politicky ukončiť vojny medzi arabskými kmeňmi.
Prvá moslimská komunita vyrástla práve v rodisku Mohameda – v Mekke.
V tomto prosperujúcom meste vládol arabský kmeň Kurajšovcov, ktorí vytvorili v meste podmienky pre trhovú ekonomiku.
Ale čo sa týka ich konfesie, pridržovali sa uznávania pohanských božstiev, čo im umožňovalo nepomáhať slabým a chudobným, takže ich vláda bola nadvládou bohatých Korán sám napomína Kurajšovcov, že sú sociálne nespravodliví a že im ich bohatstvá a majetky pri Poslednom súde nijak nepomôžu.
Takéto hlásania, podkopávajúce ich autoritu, im boli isteže nemilé, preto sa rozhodli moslimskú komunitu zlikvidovať.
Prvá moslimská komunita vyrástla práve v rodisku Mohameda – v Mekke.
V tomto prosperujúcom meste vládol arabský kmeň Kurajšovcov, ktorí vytvorili v meste podmienky pre trhovú ekonomiku.
Ale čo sa týka ich konfesie, pridržovali sa uznávania pohanských božstiev, čo im umožňovalo nepomáhať slabým a chudobným, takže ich vláda bola nadvládou bohatých Korán sám napomína Kurajšovcov, že sú sociálne nespravodliví a že im ich bohatstvá a majetky pri Poslednom súde nijak nepomôžu.
Takéto hlásania, podkopávajúce ich autoritu, im boli isteže nemilé, preto sa rozhodli moslimskú komunitu zlikvidovať.
Mohamed musel z Mekky emigrovať – z Mekky, v ktorej sa narodil, a z kmeňa Kurajšovcov, z ktorého sám pochádzal.
Útek do Jatribu, z ktorého vyrástlo mesto Medína (Prorokovo mesto), sa nazýva v arabčine aj hidžra a je začiatkom moslimskej éry.
V Jatribe, resp. v Medíne našiel Mohamed slobodu a mohol voľne šíriť svoje učenie. boli položené základy moslimskej spoločnosti, ktorá už mohla realizovať aj svoj politický program.
Mohamed dal v dedine postaviť prvú, provizórnu mešitu s názvom masdžid, čiže „miesto, kde sa ľudia klaňajú“Korán dovoľoval polygamiu, preto i Mohamed mal viacero žien.Mohamed učil, že muž sa má o svoje manželky starať, musí ich živiť a smie ich mať len toľko, koľké vie uživiť.
Dával si od nich poradiť, bral ich ako rovnocenné partnerky aj pre poradu počas vojnovej výpravy. Mohamed je vskutku chápaný ako ideálny politik, vojnový hrdina, ideálny občan, otec, manžel, aj sused.
V Jatribe, resp. v Medíne našiel Mohamed slobodu a mohol voľne šíriť svoje učenie. boli položené základy moslimskej spoločnosti, ktorá už mohla realizovať aj svoj politický program.
Mohamed dal v dedine postaviť prvú, provizórnu mešitu s názvom masdžid, čiže „miesto, kde sa ľudia klaňajú“Korán dovoľoval polygamiu, preto i Mohamed mal viacero žien.Mohamed učil, že muž sa má o svoje manželky starať, musí ich živiť a smie ich mať len toľko, koľké vie uživiť.
Dával si od nich poradiť, bral ich ako rovnocenné partnerky aj pre poradu počas vojnovej výpravy. Mohamed je vskutku chápaný ako ideálny politik, vojnový hrdina, ideálny občan, otec, manžel, aj sused.
Mohamedovi záležalo na čiastočnom zrovnoprávnení žien. Moslimské ženy mohli dediť a mohli sa tiež rozvádzať. Takéto práva získali moslimské ženy o niekoľko storočí skôr, ako ženy v kresťanskej Európe.
Korán hovoril, že ženy sa musia zahaľovať, aby nezvádzali mužov do pokušenia, ale môžu žiť v jednej miestnosti so svojím manželom. Oddeľovanie mužov a ich manželiek prišlo až z kresťanskej Byzancie oveľa neskôr. Podľa Koránu sú inak muži a ženy pred Bohom rovnocenní, s rovnakými povinnosťami aj zodpovednosťou. Ženy z najstaršej ummy v Medíne (resp. v Jatribe) smeli dokonca bojovať vo vojne a zúčastňovali sa aj politického a spoločenského života. Neskôr sa však v moslimskej spoločnosti presadili patriarchálne vzťahy.
Pre pretrvávajúce výhrady väčšiny Židov a kresťanov sa rozhodol Mohamed pre duchovnú nezávislosť svojho náboženstva. Učinil tak prvýkrát v januári roku 624, kedy vyzval moslimov, aby sa nemodlili smerom na Jeruzalem ako dovtedy, ale smerom k Mekke, kde je svätyňa Ka´ba. Aj kameň kiblu sa otočil smerom na juh. Od tých čias sa už Alláh stal nie iba Bohom kresťanov alebo Židov, ale predovšetkým Bohom Abraháma a jeho syna Izmaela. Odvtedy už moslimovia nenapodobňovali kresťanov alebo Židov a vydali sa na duchovné obrodenie, kráčajúc po ceste samostatnosti a náboženskej nezávislosti.
Záver prorokovho účinkovania
Mohamed zomrel v roku 632 v náručí manželky. V tej dobe už väčšina arabských kmeňov prijala islam. Obsadená Mekka s centrálnou svätyňou Ka´ba podporená novou islamskou tradíciou sa stala náboženským a pútnickym strediskom novej viery. Krátko pred svojou smrťou Mohameda umma uznala za Alahovho (Alláhovho) proroka a za vládcu veľkej časti Arábie. Keďže členovia ummy sa nemohli napádať a viesť medzi sebou vojny, éra kmeňových vojen na Arabskom polostrove skončila. Nepokojná Arábia spoznala po dlhej dobe pokoj, kultúrne a sociálne obrodenie a vytúžený mier.
Reklamy na stránke nedokázem ovplyvniť...sorry!!!
Zdroj: okrem vlastných materiálov je zdrojom moja mailová schránka, kde dostávam rôzne materiály od priateľov, ak by sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a zjednám nápravu.ďakujem!!!