je poznačený sústavnými vojnami s okolitými kmeňmi a národmi, Židia však uhájili svoju vlasť a upevnili si svoje postavenie. Biblická história týchto čias zdôrazňuje, že ohrozenie národa malo dva aspekty, fyzický a mravný. Okolité národy, hlavne susedný Kanánčania boli mravne aj kultúrne zaostalí, prinášali svojim božstvám ľudské obete a holdovali surovým obyčajom. Z tohoto dôvodu požadovali vedúce osobnosti židovského národa, židovskí proroci, uzavretý národný a náboženský život. Ako už bolo spomenuté, nebolo v tom čase rozdielu medzi náboženským a národným aspektom Židovstva, oba splývali. Štátna forma v týchto časoch mala veľmi voľnú štruktúru. O dôležitých otázkach sa rozhodovalo kolektívne, prípadne sa akceptovala mienka ľudí s prirodzenou autoritou. Táto forma "vlády" jestvovala aj v časoch, keď v okolitých štátoch "fungovali" kráľovské dynastie.