putovanie za slnkom
pseudonym Janko Maginhradský
27. január 1829, Vyšný Skálnik – † 28. apríl 1881, Banská Bystrica
„ No príde i prísť musí ten veľký deň súdu - / a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu!“
Štúdium – 1843 – 1847 na
Evanjelickom lýceu v Levoči,
spoluautor študentského časopisu
Holub s prílohou Sokol,
1847 – 1851 na polytechnike v Budapešti.
1861 – účasť na memorandovom zhromaždení,
1863 - zakladajúci člen Matice slovenskej.
Pôsobenie – 1851 – 1860 zememerač v Martine a okolí,
1860 – 1870 v Banskej Štiavnici, 1870 – 1881 v Banskej
Bystrici.
Evanjelickom lýceu v Levoči,
spoluautor študentského časopisu
Holub s prílohou Sokol,
1847 – 1851 na polytechnike v Budapešti.
1861 – účasť na memorandovom zhromaždení,
1863 - zakladajúci člen Matice slovenskej.
Pôsobenie – 1851 – 1860 zememerač v Martine a okolí,
1860 – 1870 v Banskej Štiavnici, 1870 – 1881 v Banskej
Bystrici.
námetmi jeho tvorby sú obetavost za ciele slobody a sociálnej spravodlivosti a ludovost
Narodil sa vo Vyšnom Skálniku v roľníckej rodine otcovi Jurajovi Bottovi a matke Kataríne ako druhorodený syn.
Matka zomrela, keď mal 13 rokov.
Začal študovať v evanjelickej škole vo Vyšnom Skálniku. Potom sa rozhodol ísť študovať na latinskú školu v Ožďanoch a neskôr na evanjelické lýceum v Levoči.
Jedným z najdôležitejších a najpodstatnejších vecí, ktoré ho ovplyvnili, bolo práve štúdium v Levoči.
Matka zomrela, keď mal 13 rokov.
Začal študovať v evanjelickej škole vo Vyšnom Skálniku. Potom sa rozhodol ísť študovať na latinskú školu v Ožďanoch a neskôr na evanjelické lýceum v Levoči.
Jedným z najdôležitejších a najpodstatnejších vecí, ktoré ho ovplyvnili, bolo práve štúdium v Levoči.
Po rokoch stretáva svojho dávneho kamaráta a spolužiaka z Levoče Pavla Dobšinského, ktorý je profesorom na štiavnickom lýceu. Dvaja horliví členovia levočskej Jednoty sa po rokoch srdečnej korešpondencie opäť stretávajú. Pavol Dobšinský začal vydávať časopis Sokol.
Písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote.
Prispieval do študentských rukopisných zábavníkov Život, Holubica a Považie. Do časopisov prispieval pod pseudonymom Janko Maginhradský (J. M-ski). Pseudonym si vybral podľa vrchu nad jeho rodiskom.
Jeho prvá tlačená báseň Hrob vyšla v časopise Orol tatranský.
Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova.
Písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote.
Prispieval do študentských rukopisných zábavníkov Život, Holubica a Považie. Do časopisov prispieval pod pseudonymom Janko Maginhradský (J. M-ski). Pseudonym si vybral podľa vrchu nad jeho rodiskom.
Jeho prvá tlačená báseň Hrob vyšla v časopise Orol tatranský.
Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova.
Ján Botto patří společně se Samo Chalupkou, Andrejem Sládkovičem a Janko Kráľem mezi nejvíce vynikající slovenské poety z období literárního romantismu. Byl nejmladším štúrovským básníkem, jako jediný z nich nestudoval v Bratislavě, svými díly se zařadil mezi nejlepší básníky Štúrovy básnické školy. Celý život sledoval pozorně slovenské národní a kulturní úsilí a podporoval je. Agitoval a sbíral peníze na Matici slovenskou. Příspěvkem dvě stě zlatých se stal zakladatelem a patronem revúckého slovenského gymnázia.
Jedným z najdôležitejších a najpodstatnejších vecí, ktoré ho ovplyvnili, bolo práve štúdium v Levoči. Ešte v roku 1832 založil pri levočskom lýceu podľa bratislavského vzoru Slovenskú spoločnosť Michal Hlaváček, v ktorej si národne uvedomelí študenti doplňovali vedomosti hlavne zo slovenskej gramatiky, literatúry a histórie. Učili sa samostatne vystupovať, na spoločné zasadnutia prinášali vlastné náučné a beletristické práce a sami si ich posudzovali. Väčšinou sa zaoberali poéziou. To vysvetľuje Bottov neskorší vzťah k poézii a jeho zameranie na básnické skladby, no básnicky sa začal prejavovať už v Levoči.
Ján Botto bol reprezentatívnym básnikom Jednoty a tu sa ukázalo Bottovo nadanie, keď prispieval do študentských rukopisných zábavníkov Život, Holubica a Považie. Do časopisov prispieval pod pseudonymom Janko Maginhradský (J. M-ski). Tento pseudonym si vybral podľa vrchu nad jeho rodiskom. Jeho básnické začiatky spadajú do obdobia, keď
slovenský literárny romantizmus nadobúda vyhranenejšiu podobu. Hlásil sa k Francisciho ideovo-umeleckému programu a usilovne tvoril. Až do svojho odchodu z Levoče roku 1847 patril medzi najusilovnejších účastníkov Jednoty. Medzi svojimi druhmi sa vyznačil ako najplodnejší a najnadanejší. Jeho prvá tlačená báseň Hrob vyšla v časopise Orol tatranský. Prvotiny publikoval v rukopisných zábavníkoch levočského lýcea (Život, Holubica, Považie), neskôr prispieval do literárnych časopisov Sokol a Orol.Čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a
. symboliky. Obraz súčasného Slovenska premietal do alegorického sveta povestí, svojím rozprávkovým námetom dával vlastenecký podtext. Cez postavu ľudového hrdinu sa vyslovoval o dobových problémoch a situácii v národnom živote, aktualizoval ľudové tradície a zvýraznil v nej hodnoty živé aj v tom období
Z ľudových tradícií si vzal námety aj pre balady, ktoré neaktualizoval, ale rešpektoval postupy baladického žánru. Inšpiroval sa aj slovenskou národnou poéziou, ktorú voľnejšie adaptoval. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova.
Vyslovoval sa aj k aktuálnym dobovým otázkam, zaujímal k nim postoj a spoločensky sa angažoval.
Písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich aj hold významným osobnostiam národnej kultúry – Kollárovi a Sládkovičovi. Okrem vlastnej tvorby a zbierania ľudovej slovesnosti tiež prekladal zo slovanskej a maďarskej poézie
Zomrel a je pochovaný v Ban, Bystrici.
Vyslovoval sa aj k aktuálnym dobovým otázkam, zaujímal k nim postoj a spoločensky sa angažoval.
Písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich aj hold významným osobnostiam národnej kultúry – Kollárovi a Sládkovičovi. Okrem vlastnej tvorby a zbierania ľudovej slovesnosti tiež prekladal zo slovanskej a maďarskej poézie
Zomrel a je pochovaný v Ban, Bystrici.
Alegorické skladby:
1846 Svetský víťaz
1846 Povesti slovenské
1846 Báj na Dunaji
1847 K mladosti
Poklad Tatier
Obraz Slovenska
Balady:
Dva hroby
Z vysokých javorov lístočky padajú
Tajný šuhaj
Práčka na Rimave
Rimavín
Žltá ľalia
Ctibor
Margita a Besná
Lucijný stolček
Vlastenecké a príležitostné básne:
Vojenské piesne
Duma nad Dunajom
K holubici
Ohlas na „Hlas z Martina“, 6. lipeň
1861 Ku dňu 6. júna (vítanie martinského memorandového zhromaždenia)
4. august 1863 (oslava vzniku Matice slovenskej)
Nad mohylou J. Kollára
Dumka na blahú pamäť Sládkovičovu
Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy
K hodom Slávy
12. január 1870
Vrahom
vítal Memorandum, založenie MS, Kníhtlačiarenského učeného spolku, pozdravil Slovanský zjazd v Moskve, vyslovil rozhorčenie nad zatvorením slovenského gymnázia v Revúcej
Skladby:
1846 Pieseň Jánošíkova
1858 Krížne cesty
1862 Smrť Jánošíkova
o Alžbete Báthoryčke – ostala v rukopise
námety ľudových piesní:
1846 Báj na Dunaji
Báj Maginhradu
Báj Turca
Povesť bez konca
ďalšie:
Ohlas ukrajinskej dumky
Krakoviaky
Pochod juhoslovanský
Ohlas srbskej piesne
Čachtická pani
1846 Svetský víťaz
1846 Povesti slovenské
1846 Báj na Dunaji
1847 K mladosti
Poklad Tatier
Obraz Slovenska
Balady:
Dva hroby
Z vysokých javorov lístočky padajú
Tajný šuhaj
Práčka na Rimave
Rimavín
Žltá ľalia
Ctibor
Margita a Besná
Lucijný stolček
Vlastenecké a príležitostné básne:
Vojenské piesne
Duma nad Dunajom
K holubici
Ohlas na „Hlas z Martina“, 6. lipeň
1861 Ku dňu 6. júna (vítanie martinského memorandového zhromaždenia)
4. august 1863 (oslava vzniku Matice slovenskej)
Nad mohylou J. Kollára
Dumka na blahú pamäť Sládkovičovu
Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy
K hodom Slávy
12. január 1870
Vrahom
vítal Memorandum, založenie MS, Kníhtlačiarenského učeného spolku, pozdravil Slovanský zjazd v Moskve, vyslovil rozhorčenie nad zatvorením slovenského gymnázia v Revúcej
Skladby:
1846 Pieseň Jánošíkova
1858 Krížne cesty
1862 Smrť Jánošíkova
o Alžbete Báthoryčke – ostala v rukopise
námety ľudových piesní:
1846 Báj na Dunaji
Báj Maginhradu
Báj Turca
Povesť bez konca
ďalšie:
Ohlas ukrajinskej dumky
Krakoviaky
Pochod juhoslovanský
Ohlas srbskej piesne
Čachtická pani
Reklamy na stránke nedokázem ovplyvniť...sorry!!!
Zdroj: okrem vlastných materiálov je zdrojom moja mailová schránka, kde dostávam rôzne materiály od priateľov, ak by sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a zjednám nápravu.ďakujem!!!