burič a revolucionár
24. apríl 1822, Liptovský Mikuláš – † 23. máj 1876 Zlaté Moravce
Janko Kráľ, často označovaný ako básnik-búrlivák, bol slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie.
„Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme :/a my chlapci podtatranskí či sedieť budeme?“
Na 150. výročie jeho narodenia sa básnik dostáva do svetových kultúrnych výročí UNESCO, k takým velikánom európskej romantickej literatúry ako Puškin, Mickiewicz či Byron.
Povahou predstavoval Kráľ buriča a revolucionára, jeho poézia mala emotívny a myšlienkový náboj. Patril k samotárom, zaujímal sa však o zložité osudy slovenského národa a prežíval ich s hlbokou účasťou. Napĺňal predstavu rodeného básnika: písať priam musel, málokedy menil, čo už napísal, len málo textov prepracoval, ostatné nechal v nečitateľných náčrtoch alebo zničil. Vedel po francúzsky, anglicky, nemecky, maďarsky, poľsky, rusky, srbsky, česky.
Pôsobenie:
1844 na protest proti zosadeniu Štúra odišiel do Liptovského Mikuláša, kde sa aktívne zúčastnil na prípravách založenia Tatrína
1845 - 1848 pisár, praktikant v advokátskej kancelárii Alexandra B. Vrchovského, Budapešť
1848 väznený, Šahy
1849 vládny komisár, neskôr stoličný pisár, Balážske Ďarmoty
1850 námestník hlavného slúžneho a sudcu v Modrom Kameni a Lučenci
1854 stoličný pisár, adjunkt pri slúžnovskom úrade, Balážske Ďarmoty
1854 pomocný úradník v Čadci
1858 súdny adjunkt na okresnom úrade, Martin
1860 súdny adjunkt, pomocný slúžny, Kláštor pod Znievom
1862 prísediaci súdu Tekovskej župy, Zlaté Moravce
1867 prepustený zo štátnych služieb
1844 na protest proti zosadeniu Štúra odišiel do Liptovského Mikuláša, kde sa aktívne zúčastnil na prípravách založenia Tatrína
1845 - 1848 pisár, praktikant v advokátskej kancelárii Alexandra B. Vrchovského, Budapešť
1848 väznený, Šahy
1849 vládny komisár, neskôr stoličný pisár, Balážske Ďarmoty
1850 námestník hlavného slúžneho a sudcu v Modrom Kameni a Lučenci
1854 stoličný pisár, adjunkt pri slúžnovskom úrade, Balážske Ďarmoty
1854 pomocný úradník v Čadci
1858 súdny adjunkt na okresnom úrade, Martin
1860 súdny adjunkt, pomocný slúžny, Kláštor pod Znievom
1862 prísediaci súdu Tekovskej župy, Zlaté Moravce
1867 prepustený zo štátnych služieb
V roku 1940 vraj boli jeho telesné pozostatky prevezené na Národný cintorín v Martine, čo však bolo spochybnené. Je dosť možné, že básnik má v Martine len symbolický hrob a jeho ostatky zostali v Zlatých Moravciach.
Poézia:
1844 Zverbovaný; Moja pieseň; Pieseň bez mena; Zabitý; Pesnička na kare a i.)
1845 - 1847 Orol; Potecha; Kvet; Pán v tŕní; Duma bratislavská; Kríž a čiapka; Choč
1848 Krajinská pieseň
1848 Tri vŕšky 1849 Šahy 1849 Jarná pieseň
1849 Duma dvoch bratov
1861 Duma slovenská na pamiatku zjazdu turčiansko-sv. martinského 6. júna 1861
1844 Zverbovaný; Moja pieseň; Pieseň bez mena; Zabitý; Pesnička na kare a i.)
1845 - 1847 Orol; Potecha; Kvet; Pán v tŕní; Duma bratislavská; Kríž a čiapka; Choč
1848 Krajinská pieseň
1848 Tri vŕšky 1849 Šahy 1849 Jarná pieseň
1849 Duma dvoch bratov
1861 Duma slovenská na pamiatku zjazdu turčiansko-sv. martinského 6. júna 1861
Janko Kráľ, muž so zvláštnou povahou, divný Janko.
Narodil sa v mäsiarsko-krčmárskej rodine. Vychovávala ho láskavá matka a prísny otec, ktorý sa k rodine údajne správal hrubo.
Vzdelanie získal v Liptovskom Mikuláši, Šajavskom Gemeri, Levoči, Kežmarku (1826–1842).
1834 - 1837 gymnázium v Gemeri,
1837 - 1841 Evanjelické lýceum v Levoči,
1841 - 1842 v Kežmarku,
Vzdelanie získal v Liptovskom Mikuláši, Šajavskom Gemeri, Levoči, Kežmarku (1826–1842).
1834 - 1837 gymnázium v Gemeri,
1837 - 1841 Evanjelické lýceum v Levoči,
1841 - 1842 v Kežmarku,
1842 sa vo veku 20 rokov zapísal na evanjelické lýceum v Bratislave, Tu začal písať svoje prvotiny, vtedy ešte v češtine a od roku 1843 už v Štúrovej slovenčine. Aktívne sa zapájal do literárnych a najmä zberateľských prác Katedry reči a literatúry československej. Istý čas dokonca býval u Ľudovíta Štúra.
1842 - 1844 v Bratislave.
Úspech mala najmä jeho balada Zverbovaný (napísaná pred rokom 1844 po česky s doslovnými filiáciami Kollárových Národných spievaniek).
1842 - 1844 v Bratislave.
Úspech mala najmä jeho balada Zverbovaný (napísaná pred rokom 1844 po česky s doslovnými filiáciami Kollárových Národných spievaniek).
1844 - protest proti zosadeniu Ľ. Štúra - odchod
do Liptovského Mikuláša
Po odchode z lýcea prichádza do Mikuláša a zapája sa do príprav založenia spolku Tatrín.
do Liptovského Mikuláša
Po odchode z lýcea prichádza do Mikuláša a zapája sa do príprav založenia spolku Tatrín.
Od roku 1845 do roku 1847 putoval Kráľ po Slovensku a Dolnej zemi. Z týchto troch rokoch básnikovho života sa zachovali len útržkovité informácie. 24. septembra sa zúčastnil na schôdze báčsko-sriemskych učiteľov a v správe o nej v Slovenských národných novinách im vyčíta maďarizáciu. 29. septembra 1846 bol v Báčskej Palanke, odkiaľ náhle zmizol . Od tohto zmiznutia až do apríla 1847 nie sú nijaké zachované zmienky o jeho živote.
Janko Kráľ cestoval po stopách národného hrdinu– Juraja Jánošíka . Z týchto ciest odišiel pravdepodobne do Pešti, kde robil skúšky a sa zamestnal ako pisár.
Pracoval v Pešti, v advokátskej kancelárii A. B. Vrchovského (1847). Prvé revolučné impulzy ho ťahajú späť na Slovensko.
V marci roku 1848 sa po prvých impulzoch revolúcie ponáhľal na Slovensko, burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom. Vyzývali sedliakov spáliť urbárske tabely a vyvolali ľudové povstanie, ktoré bolo potlačené 30. marca 1848.
Protesty a žiadosti o prepustenie Kráľa z väzenia slovenskej a slovanskej verejnosti
Protesty a žiadosti o prepustenie Kráľa z väzenia slovenskej a slovanskej verejnosti
v Žiadostiach slovenského národa z 10. mája 1848, „slovenskí básňik a spisuvateľ J. Kráľ… do tažkjeho väzeňja zatvorení, že ľud slovenskí ku hájeňu slobuod povzbudzuvau… žjadame…“, a v požiadavkách skupiny Požegskej, mesta Križevici, Koprivnica, Bakra, župy Záhrebskej a Varadžínskej či predtým Hurbanove žiadosti v stolici Nitrianskej ostali nevypočuté a Kráľ ostal väznený v Šahách a neskôr v Pešti až do januára 1849.
Odsúdili ho na smrť...
Odsúdili ho na smrť...
V roku 1849 Janka Kráľa, po 10 mesiacoch, prepustili z väznenia po zásahu bána Josipa Jelačiča . Zdržoval sa vraj u Jána Kollára . Začiatkom marca sa zúčastnil národného pohrebu slovenských martýrov Vilka Šuleka a Karola Jána Holubyho. Na pohrebe mal príhovor Ján Francisci a Kráľ tu predniesol Dumu dvoch bratov, v ktorej sa spomínajú obaja mučeníci.
V septembri roku 1849 sa znova zúčastnil revolučných bojov v Krupine ako kapitán slovenských dobrovoľníkov.
21. novembra 1849 skončil túto službu a odišiel do Pešti.
V júni roku 1861 sa Kráľ aktívne zúčastňoval na memorandovom zhromaždení. Písal nové, ako sa ukázalo posledné básne a v Pešťbudínskych vedomostiach uverejnil článok na obranu Memoranda.
21. novembra 1849 skončil túto službu a odišiel do Pešti.
V júni roku 1861 sa Kráľ aktívne zúčastňoval na memorandovom zhromaždení. Písal nové, ako sa ukázalo posledné básne a v Pešťbudínskych vedomostiach uverejnil článok na obranu Memoranda.
Oženil sa v roku 1851 s Máriou Polexínou Modrányiovou. Narodili sa im traja synovia (Vladimír Všeslav, Mladen Radivoj, Janko) a dcéra (Anastázia).
23. mája 1876 Janko Kráľ podľahol brušnému týfusu.
Kráľove improvizované básne sú poznačené jeho pesimizmom, ale aj demokratizmom a fatalizmom, prerastajúcim do mesianizmu či až chiliastického mysticizmu. Do revolúcie sa pre uväznenie zapojil až na jej sklonku v roku 1849, stal sa kapitánom. Porevolučná situácia ho sklamala. Pre úrady sa stal podozrivým, preto musel často meniť miesto pôsobenia (Čadca, Martin, Kláštor pod Znievom, Zlaté Moravce), žil v hmotnom nedostatku. Po roku 1867 ho dokonca prepustili zo štátnych služieb. Zložil advokátske skúšky a žil v ústraní v Zlatých Moravciach, kde sa po vypuknutí týfusovej epidémie pravdepodobne stal jej obeťou. Skutočnosť, že jeho hrob nie je známy, vedie k dohadom o jeho možnej samovražde. Literárny historik Rudo Brtáň tvrdil, že ho údajne ako samovraha pochovali na vtedajšom kraji cintorína, v časti pre evanjelikov.
Kráľove improvizované básne sú poznačené jeho pesimizmom, ale aj demokratizmom a fatalizmom, prerastajúcim do mesianizmu či až chiliastického mysticizmu. Do revolúcie sa pre uväznenie zapojil až na jej sklonku v roku 1849, stal sa kapitánom. Porevolučná situácia ho sklamala. Pre úrady sa stal podozrivým, preto musel často meniť miesto pôsobenia (Čadca, Martin, Kláštor pod Znievom, Zlaté Moravce), žil v hmotnom nedostatku. Po roku 1867 ho dokonca prepustili zo štátnych služieb. Zložil advokátske skúšky a žil v ústraní v Zlatých Moravciach, kde sa po vypuknutí týfusovej epidémie pravdepodobne stal jej obeťou. Skutočnosť, že jeho hrob nie je známy, vedie k dohadom o jeho možnej samovražde. Literárny historik Rudo Brtáň tvrdil, že ho údajne ako samovraha pochovali na vtedajšom kraji cintorína, v časti pre evanjelikov.
V pozostalosti sa zachovali jeho ukrajinské výpisky zo Zaleského, ruské z Nestora a Pskovského letopisu, z Chomjakova, Puškina. Podľa ruského prekladu P. Petrova zo sanskrtu preložil do slovenčiny úryvky z Mahabharáty, Kalidasovu Sakontalu, povesť o Ribe a o Nalovi a Damajante. Chcel sa vysťahovať do Srbska, neskôr do Ruska, aby zabránil maďarizácii svojej rodiny, čo sa mu však napokon nepodarilo. (Kráľova rodina podľahla čiastočnej maďarizácii: Jeho manželka bola alebo rodená Maďarka, alebo odrodilá Slovenka; dcéra Anastázia sa vydala za maďarského akademického maliara Gejzu Kaciányho a žila v Pešti, kam za ňou odišla aj jej matka. Syn Mladen hrával v Martine divadlo, Ján sa intenzívne venoval literatúre a umrel v mladom veku.)
Balady:
1844 Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
1843 Pán v tŕní
1843 Povesť
1844 Zverbovaný
1847 Kríž a čiapka
1865 Skamenelý
Epos:
1843 Výlomky z Jánošíka
Romantická poviedka:
1846 Syn pustiny
Ostatné:
1844 Dráma sveta
1861 Duma slovenská
Súborné dielo:
1952 Súborné dielo Janka Kráľa – Dráma sveta (M. Pišút)
Výbery:
1952 Moja pieseň
1957 Balady
1961 Balady a piesne
1969 Zažíhaj svetlá
1972 Poézia
1976 Jarná pieseň
1976 Janko Kráľ vo výbere Milana Rúfusa
1844 Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
1843 Pán v tŕní
1843 Povesť
1844 Zverbovaný
1847 Kríž a čiapka
1865 Skamenelý
Epos:
1843 Výlomky z Jánošíka
Romantická poviedka:
1846 Syn pustiny
Ostatné:
1844 Dráma sveta
1861 Duma slovenská
Súborné dielo:
1952 Súborné dielo Janka Kráľa – Dráma sveta (M. Pišút)
Výbery:
1952 Moja pieseň
1957 Balady
1961 Balady a piesne
1969 Zažíhaj svetlá
1972 Poézia
1976 Jarná pieseň
1976 Janko Kráľ vo výbere Milana Rúfusa
Reklamy na stránke nedokázem ovplyvniť...sorry!!!
Zdroj: okrem vlastných materiálov je zdrojom moja mailová schránka, kde dostávam rôzne materiály od priateľov, ak by sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a zjednám nápravu.ďakujem!!!