posol mravnosti
1812 Horná Lehota - 1883 Horná Lehota
„Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som.“
Je najstarší člen Štúrovcov.
– vyjadruje v básniach svoju lásku k domovine, vlastenecké cítenie, hrdinstvo slovenského ludu a odpor k násiliu
Básnik, spoluautor Memoranda slovenského národa, stál pri vzniku Matice slovenskej, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu, je tvorcom historickej epiky
V roku 1831 bojoval v poľskom povstaní. Od roku 1840 pôsobil v Hornej Lehote ako evanjelický farár
Narodil sa v Hornej Lehote v roku 1812 v rodine evanjelického farára Adama Chalupku. Samo Chalupka pochádzal zo starej literátskej rodiny, o ktorej máme už správy zo 16. storočia. Bol mladším bratom dramatika Jána Chalupku ktorý bol prvým významným autorom veselohier, v ktorých zosmiešnil zaostalosť malomešťanov a odsúdil panštenie sa a odrodilstvo.
– vyjadruje v básniach svoju lásku k domovine, vlastenecké cítenie, hrdinstvo slovenského ludu a odpor k násiliu
Básnik, spoluautor Memoranda slovenského národa, stál pri vzniku Matice slovenskej, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu, je tvorcom historickej epiky
V roku 1831 bojoval v poľskom povstaní. Od roku 1840 pôsobil v Hornej Lehote ako evanjelický farár
Narodil sa v Hornej Lehote v roku 1812 v rodine evanjelického farára Adama Chalupku. Samo Chalupka pochádzal zo starej literátskej rodiny, o ktorej máme už správy zo 16. storočia. Bol mladším bratom dramatika Jána Chalupku ktorý bol prvým významným autorom veselohier, v ktorých zosmiešnil zaostalosť malomešťanov a odsúdil panštenie sa a odrodilstvo.
Základné vzdelanie získaval u otca - učiteľa a kazateľa, neskôr navštevoval od roku 1821 gymnázium v Gemerskej Teplici a od roku 1822 študoval na lýceu v Kežmarku. Tam naňho vplývali národne uvedomelí profesori Od roku 1824 študoval v Rožňave, od roku 1827 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave filozofiu a teológiu.
Samo Chalupka sa stal jedným zo zakladateľov študentského samovzdelávacieho spolku Společnost česko-slovanská (1829), v rokoch 1831-32 jej podpredsedom, kde začal prednášať výklad Kollárovej Slávy dcery.
Zúčastnil sa poľského povstania proti cárskemu Rusku. Bol ranený. Týmto si získal obdiv u vrstovníkov, pretože ako prvý dokázal, že je schopný riskovať život za slobodu národa
pôsobil najprv ako vychovávateľ v Demänovej, no už v roku 1833 pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni.
Samo Chalupka sa stal jedným zo zakladateľov študentského samovzdelávacieho spolku Společnost česko-slovanská (1829), v rokoch 1831-32 jej podpredsedom, kde začal prednášať výklad Kollárovej Slávy dcery.
Zúčastnil sa poľského povstania proti cárskemu Rusku. Bol ranený. Týmto si získal obdiv u vrstovníkov, pretože ako prvý dokázal, že je schopný riskovať život za slobodu národa
pôsobil najprv ako vychovávateľ v Demänovej, no už v roku 1833 pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni.
V roku 1834 presvedčil listom Ľudovíta Štúra, ktorý pol roka pôsobil ako pisár v Uhrovci, aby sa neodkladne vrátil na lýceum.
Samo Chalupka prispel aj do prvého zborníka bratislavskej mládeže v tridsiatych rokoch, almanachu Plody (1836). Bol členom spolkov Vzájomnosť (1837) a Tatrín (1844). Stál pri vzniku Matice slovenskej a bol spoluautorom Memoranda slovenského národa. Študoval slovanské dejiny a ľudovú epiku, zbieral slovenské ľudové povesti a piesne.
V roku 1834 uverejnil vo Fejérpatakyho kalendári tri básne, ktoré prevzal Kollár do druhého zväzku svojich Národných spievaniek, keďže ich pokladal za vydarenú napodobeninu ľudových piesní.
Bol členom spolkov Vzájomnosť (1837) a Tatrín (1844). Stál pri vzniku Matice slovenskej a bol spoluautorom Memoranda slovenského národa.
Prvé diela písal v češtine pod vplyvom Jána Hollého. Ako člen tajného spolku Vzájomnosť prevzal na seba úlohu napísať ľudu prístupné dejiny Slovákov, v nich poukázať na príčiny poroby a vzbudiť vôľu bojovať proti útlaku.Dejiny síce nenapísal, ale sledovaný cieľ dosiahol svojimi básňami. Chalupkova poézia odráža hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením pre boj za národnú slobodu a za dôstojné postavenie človeka zbaveného akéhokoľvek útlaku. Hrdinovia jeho básní stelesňujú vlastenecké cítenie celej štúrovskej generácie. Sú to statoční junáci
, ktorí bojujú za slobodu, proti útlaku a nespravodlivosti a preto musia trpieť alebo zomrieť. Forma a jazyk jeho básní vychádzajú z ľudovej poézie. Verše majú dramatický spád, zrozumiteľnú, lahodnú spevnosť a citovú vrúcnosť a ovplývajú množstvom zvukových figúr. Najvýznamnejším dielom je spev Mor ho!. Námet našiel v Šafárikových Dejinách slovenskej reči a literatúry. V 172 veršoch, ktoré tvoria dej hrdinského eposu, zobrazuje slovenský kraj rozprestierajúci sa od Tatier k Dunaju, tábor Rimanov, pyšného cisára s jeho vojskom a družinu hrdých slovenských poslov, ktorí mu prišli ponúknuť mier. Slovenskí junáci zomierajú za vznešené ideály - mier, slobodu, rovnosť, ale morálne víťazia, kým víťaz na bojisku zostáva s hanbou otrokára. Slová Mor ho! sa stali heslom bojovníkov Slovenskom národnom povstaní.
Zbierka básní
Spevy Sama Chalupku (1868)
Sen
Zrada
Kozák
Starý väzeň
Odboj Kupov
Mor ho!
Boj pri Jelšave
Turčín Poničan
Likavský väzeň
Kráľohoľská
Branko
Junák
Samo Chalupka pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, od roku 1836 bol farárom v Jelšavskej Teplici.
Po smrti svojho otca v roku 1840 prevzal faru v Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti.
Pamätná izba Sama Chalupku bola zriadená v roku 1995 vďaka Nadácii Sama Chalupku a za odbornej pomoci Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici.
Nachádza sa v budove bývalej evanjelickej školy blízko evanjelickej fary, rodného domu Sama Chalupku, kde je jeho pamätná tabuľa a pomník z roku 1974 od akademického sochára Stanislava Biroša.
Spevy Sama Chalupku (1868)
Sen
Zrada
Kozák
Starý väzeň
Odboj Kupov
Mor ho!
Boj pri Jelšave
Turčín Poničan
Likavský väzeň
Kráľohoľská
Branko
Junák
Samo Chalupka pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, od roku 1836 bol farárom v Jelšavskej Teplici.
Po smrti svojho otca v roku 1840 prevzal faru v Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti.
Pamätná izba Sama Chalupku bola zriadená v roku 1995 vďaka Nadácii Sama Chalupku a za odbornej pomoci Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici.
Nachádza sa v budove bývalej evanjelickej školy blízko evanjelickej fary, rodného domu Sama Chalupku, kde je jeho pamätná tabuľa a pomník z roku 1974 od akademického sochára Stanislava Biroša.
Na jeho náhrobku stojí dvojveršie z Branka: “Pravde žil som, krivdu bil som - verne národ môj ľúbil som."
Reklamy na stránke nedokázem ovplyvniť...sorry!!!
Zdroj: okrem vlastných materiálov je zdrojom moja mailová schránka, kde dostávam rôzne materiály od priateľov, ak by sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a zjednám nápravu.ďakujem!!!